Zväz pestovateľov a spracovateľov kukurice oslávil významné jubileum

Koncom apríla 2000 sa na podnet 43 iniciátorov konalo v Sokolciach zakladajúce valné zhromaždenie Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice.  Významné jubileum 25 rokov od svojho založenia si prišli 20. mája 2025 pripomenúť predstavitelia zväzu aj hostia na konferencii, ktorá sa konala v Kaštieli Mojmírovce.

Vznik zväzu a jeho činnosť   

Na úvod podujatia pozdravil prítomných predseda predstavenstva ZPSK  Ing. Ladislav Moravčík a vo svojom príhovore poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o vznik Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice (ZPSK). Myšlienka založenia zväzu vznikla na základe tradície pestovania kukurice na Slovensku a jej všestranného využitia. Zakladajúci členovia sú subjekty z radov poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľov, nákupné a obchodné organizácie, zástupcovia školstva a výskumu, ako aj organizácie, ktoré poskytujú služby. Od začiatku svojej činnosti sa zväz snažil presadzovať záujmy členov a riešiť ich problémy. K prvým aktivitám patrili študijné cesty členov do Maďarska, Českej republiky, Poľska a neskôr aj iných krajín. Nové trendy pri pestovaní kukurice smerovali k využívaniu bezorebných systémov a na základe toho bol založený aj  No-till klub. Zväz je členom rôznych medzinárodných organizácií a pravidelne sa podieľa na organizovaní poľných dní kukurice, ktoré sa konajú na viacerých lokalitách Slovenska.   

Ako sa vyvíja pestovanie kukurice na Slovensku

Ing. Moravčík pripomenul, že kukurica na zrno je východisková surovina pre celý rad výrobkov a prísad do potravín. Využitie nájde aj vo farmaceutickom alebo napríklad v papiernickom priemysle. Okrem toho tvorí významnú zložku potravy pre hovädzí dobytok a ošípané.  Čo sa týka pestovania kukurice zrnovej na Slovensku, od roku 2021 do 2024 poklesla pestovateľská plocha o 55 890 hektárov. V roku 2021 bola celková úroda na úrovni 1 600 000 ton, v roku 2024 bol zaznamenaný pokles na 1 063 800 ton. Spotreba kukurice na Slovensku je na úrovni 1 000 000 ton. V posledných piatich rokoch sa priemerne ročne vyvážalo 490 000 ton kukurice. V roku 2023 bola najnižšia plocha zasiatej kukurice za posledných 15 rokov, a to 143 000 hektárov. V roku 2024 bola kukurica zasiata na 147 000 hektároch a priemerná hektárová úroda bola 7,2 tony, pričom úrodový potenciál kukurice je 12 až 14 ton z hektára. Priemerná úroda na Slovensku je dlhodobo okolo 7,5 ton z hektára. Ak by však poľnohospodári disponovali závlahami na väčších plochách, boli by tieto výsledky lepšie. Momentálne sa závlahy využívajú prakticky iba na osivovú kukuricu.

Vplyv výživy a zrážok na úrodu kukurice

„Výživa a závlahy sú kľúčovými faktormi pre úspešné pestovanie kukurice,“ uviedol na úvod svojej prednášky prof. Ing. Peter Kováčik PhD z SPU v Nitre. V európskom priestore výživa rastlín determinuje úrodu poľných plodín v priemere na úrovni cca 20-25%. Vplyv rozhodujúcich faktorov na tvorbu úrody kukurice siatej je možno vyjadriť nasledovne: závlaha (15-40%), hnojenie (10-30%), odroda (10-26%), ochrana (18-24%), hustota porastu (10-20%), hĺbka spracovania pôdy (3%). Na základe dvoch prognostických modelov má v dôsledku klimatických zmien v druhej polovici 21. storočia poklesnúť úroda zrnovej kukurice o cca 8,2%, resp. 16,4%. K tomuto poklesu však nemusí dôjsť, ak sa kukurici dodá od 20 mm do 40 mm vody v troch po sebe idúcich dávkach (celkovo 60 až 100-120 mm). Dodanie takéhoto množstva vody zabezpečí zvýšenie úrody o 13%- 16%. Jednou z možností, ako riešiť pokles úrody kukurice v dôsledku zmeny klímy, je aj posun termínu sejby. V prípade, ak sa kukurica bude pestovať v podmienkach, kde nie je vybudovaná závlaha, bude nutné posunúť termín sejby o cca týždeň skôr. Skoršie siatie môže očakávaný pokles úrody významne eliminovať, a to až na úrovni od 7,5 do 20,5%. K poklesu úrod teda síce dôjde, ale bude zmenšený a bude sa pohybovať v intervale 6,5-15,2%. Ďalším trendom v tejto oblasti je posun termínu hnojenia N hnojivami o 1 až 2 týždne skôr. Dávky hnojív sa výrazne meniť nebudú, predpokladá sa zvýšenie dávok N hnojív na úrovni okolo 10 až 15 kg/ha, ktoré zvýši úrodu o cca 2,3-6,8%. Z pohľadu úrody kukurice je dôležitá závlaha, keďže kukurica reaguje citlivo na vyšší obsah soli v pôdnom roztoku, tj. na nedostatok vody. Príčinou zvýšenej citlivosti kukurice na nedostatok vody, na zvýšený obsah solí v pôde je skutočnosť, že patrí do skupiny rastlín typu C4, na rozdiel od pšenice, alebo jačmeňa, ktoré patria so skupiny C3. Čo sa týka množstva zrážkovej vody, za vegetačné obdobie by sa malo v prípade pestovania kukurice pohybovať, v závislosti od skorosti hybridu, v rozmedzí 400-550 mm. Na úspešné pestovanie kukurice a dosahovanie zodpovedajúcich úrod vplýva aj hnojenie ďalšími živinami, nielen makroprvkami, ale aj mikroprvkami.

Súčasnosť pestovania kukurice v Maďarsku

„Súčasnú situáciu ovplyvňuje predovšetkým zmena klíma, otepľovanie a stav sa v tejto oblasti stále zhoršuje,“ skonštatoval na úvod svojej prednášky Ing. Géza Takács, predseda zväzu Asociácie osív Maďarskej republiky. Trend zvyšujúcich sa priemerných teplôt je sledovaný v Maďarsku významnejšie od roku 1991 a v roku 2024 bola nameraná  najvyššia priemerná teplota od začiatku meraní. Situáciu na druhej strane charakterizuje klesajúca tendencia zrážok. Odborníci predpovedajú, že v nadchádzajúcich 10 rokoch bude 6 až 10- násobne väčší výskyt rôznych extrémov počasia.  V roku 2024 bola v Maďarsku obhospodarovaná plocha 5,1 milióna hektárov, čo je 55% plochy celej krajiny. Veľká časť z tejto plochy je orná plocha. Kukurica je stále významnou plodinou, preto zväz vyvíja aktivitu a diskutuje o súčasnosti aj budúcnosti jej pestovania v Maďarsku s predstaviteľmi ministerstva, ale aj výskumu. Zväz iniciuje aj kampane s rôznymi témami, momentálne je to hlavne otázka využitia NGT techník v šľachtení. Z pohľadu vývoja pestovania kukurice pestovateľské plochy v Maďarsku priemerne klesli v poslednom období o 30%. Dosahované priemerné úrody v Maďarsku zaznamenali sínusoidy a v poslednom období majú klesajúcu tendenciu. V roku 2024 bola priemerná úroda na úrovni 5,8 t/ha, pričom výška úrod v jednotlivých regiónoch krajiny kolíše. „Z hľadiska ekonomiky pestovania kukurice sú dôležité 3 veci,“ skonštatoval Ing. Géza Takács, „aby sme ju čo najskôr vysiali, aby sme ju čo najskôr pozberali a dobre počítali.“ V tejto súvislosti dodal, že v januári 2024 bola cena kukurice v Maďarsku na úrovni 152 eur za tonu. Do apríla tohto roku sa mierne navýšila, v máji 2025 bola na úrovni 195 eur za tonu. Ak dáme do pomeru priemerné úrody a náklady pestovateľa na hektár, bolo by potrebné dosiahnuť úrodu okolo 10 ton na hektár.  

Pohľad na vývoj  produkcie kukurice

Ing. Mikuláš Wagner, predseda Kontrolnej komisie ZPSK, sa vo svojej prednáške zameral na faktory, ktoré ovplyvňujú trh s kukuricou. Patria sem faktory negatívne, ktoré ovplyvňujú cenu smerom nahor a pozitívne, ktoré ju ovplyvňujú smerom nadol. K negatívnym patria napríklad poveternostné podmienky, ako sú slabé zrážky počas zimy, ktoré zapríčinili nižšiu hladinu riek. Z pohľadu kvalitatívneho ide napríklad o problém s mykotoxínmi.  K pozitívnym faktorom patria lepšie poveternostné podmienky a priaznivejšie úrody. Z pohľadu svetového sú Brazília a USA najväčšími exportérmi kukurice na svete. Situáciu v USA charakterizuje administratíva prezidenta Trumpa a zavádzanie ciel, trh ovplyvňujú aj geopolitické konflikty. Čo sa týka prognóz, v USA sa v tomto roku odhaduje veľmi dobrá úroda, rekordná úroda je predpovedaná tiež v Brazílii a vyššia bude zrejme aj v Číne. Vo svete sa celkovo odhaduje v roku 2025 navýšenie produkcie kukurice  o 45 miliónov ton. Z pohľadu krajín EÚ je najvýznamnejším producentom Francúzsko, nasleduje Rumunsko, Poľsko a Maďarsko. Významným producentom kukurice je aj Ukrajina.  Hoci sú v rámci krajín Európy rozdiely z pohľadu aktuálneho stavu porastov kukurice, celkovo sa predpokladá v tomto roku vyššia úroda.  

Súčasťou záveru akcie bolo odovzdávanie ďakovných a pamätných listov jednotlivým členom Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice.